„Keď mám chuť všetko spáliť, pustím sa do stavania.“

Punk je mŕtvy. No jeho ľudia sú stále veľmi živí. Niektorí už zavesili kanady na klinec a dnes nenápadne kráčajú medzi nami. Ak sa však pozriete pozornejšie, nájdete ich pri tom, ako niečo tvoria, berú veci do vlastných rúk, organizujú protest alebo píšu pieseň.

Roky ich možno skrotili, no ich vôľa ostala nezlomná. Uvidíte ich stáť pri tých, ktorí to potrebujú, podávať pomocnú ruku, hľadať riešenia a z času na čas rozdať aj jeden či dva priateľské lakte. Byť v tesnom kontakte. Posúvať hranice.

Toto je pocta ľuďom, ktorí udržiavajú kultúru v pohybe. Tým, ktorí hovoria pravdu moci do očí. Tým, ktorí sú ochotní riskovať svoju prácu, niekedy aj vlastný život, aby bránili naše právo žiť vo svete, v ktorom práva patria všetkým.

Robia to hudbou, aktivizmom alebo jednoducho každodennou prácou. Vo svojej komunite, pre starších ľudí, ľudí so zdravotným znevýhodnením, deti, LGBTQ komunitu, migrantov, utečencov a mladých ľudí.

Keď chcete, aby sa niečo stalo, aby sa niečo zmenilo, najlepšie je urobiť to sami.

Dnes je také ľahké iba sa prizerať.
Stať sa sledovateľom je otázkou jedného kliknutia.
Ale viesť by chcel každý.
Ako nekonečné scrollovanie cez urobora.

—

Konečne sa nám podarilo urobiť z peňazí bezcennú vec.
Mohli sme vymyslieť nový spôsob,
novú ekonomiku.

No každý s falošnou mincou
chcel skutočné Lamborghini.

A tak sa z peňazí stali peniaze rôznych druhov
a Lambá sa roja ako muchy.

—

Dnes máme nový pojem pre nechutne bohatých:
„ultrabohatí“.

A je tu aj jeden muž,
ktorý sedí na biliónovom domčeku z karát.

No nikto si nenašiel čas vymyslieť nové slovo pre nás:
„ultrachudobných“.