Veselosti minulosti

Dva svety, ktoré sa spájajú v rekonštrukcii minulého a údernosti súčasného tanca, v oboch však dominuje priestorová dynamika a radosť z tancovania.

premiéra 18. máj 2012

choreografia: Milan Tomášik
asistent choreografa: Gyula Cserepes
hudba: Katarína Máliková
svetelný dizajn: Ján Čief
kostýmy: Marek Gašpar Šafárik
interpretácia: umelecký súbor Divadla Štúdio tanca

fotograf: Vladimír Veverka

 

 

hudobná realizácia:

husle 1: Andrej Turčin, husle 2: Veronika Turčinová, priečna flauta: Katarína Lepková,

spev, vokály, zobcové flauty & píšťalky,

perkusie, klavír, pseudočembalo & syntetizátor: Katarína Máliková

zložila a nahrala: Katarína Máliková

mix & mastering: Dušan Ivan

 

Podnetom predstavenia „Veselosti minulosti“ je inšpirácia anglickým renesančným tancom zo 17. storočia Parson’s Farewell. John Playford, anglický skladateľ, knihár a vydavateľ z Londýna, v roku 1651 vydal knihu pod názvom The Dancing Master (Tanečný majster). Kniha obsahovala zápisy 105. anglických tancov s melódiami a tanečnými figúrami, medzi ktorými je zapísaný aj Parson’s Farewell. Kniha sa stala veľmi populárna, o čom svedčí aj fakt, že sa v priebehu 80 rokov (1651-1728) vytlačilo až 24 vydaní.

 

Originálna, pôvodná choreografia Parson’s Farewell je zaujímavá najmä z hľadiska premyslenej priestorovej štruktúry a v predstavení Veselosti minulosti sa stala ústrednou témou prvej časti. V druhej kľúčovej časti sa originálny tanec v prirodzenom prechode dostáva do pozície hľadania a tvorby rôznorodých variácií na originálnu verziu. Elementy, ktoré spájajú pôvodnú a novú verziu tanca Parson’s Farewell, je priestorová dynamika a radosť z tancovania.

 

Súčasný svet v predstavení je charakterizovaný unikátnou pohybovo zvukovou matricou. Ide o údery jednotlivých častí tela o zem, v opakovanom časovom intervale, kde každý tanečník má svoju pohybovú a teda aj zvučnú štruktúru, ktorú nasleduje.

Ďalším elementom predstavenia je časť na ticho, kde tanečníci pohybujúci sa na zemi, v nízkych plazivých polohách, vytvoria unikátnu pohybovo-zvukovú matricu. V postupnom gradovaní a multiplikovaní tanečníkov sa vytvára komplexná vizuálno-auditívna scéna, kde na prvý pohľad nie je zrejmé či je to zvuk, ktorý ovplyvňuje pohyb, alebo naopak. Ako celok, výsledkom tejto časti je symfónia pohybujúcich sa tiel, v presnom čase a danom priestore na javisku.

 

Náhly úder minulosti,

prekopávať sa do budúcnosti.

Spodkopnúť by som sa však nechcel,

ale áno, to som presne chcel.

Dva svety sa spoja,

spolu krehko stoja.

Začať od začiatku.