Pena dní
Keď sa človek zamiluje, keď túži po kráse, keď skutočne cíti, že každým okamihom žije - to je Pena dní.
premiéra: 23. apríl 2010
námet a réžia: Jakub Nvota
hudba: Andrej Kalinka
kostýmy: Larisa Gombárová
pohybová spolupráca: Miloš Galko
interpretácia: umelecký súbor Divadla Štúdio tanca
fotograf: Noro Knap
Keď sa človek zamiluje, keď túži po kráse, keď skutočne cíti, že každým okamihom žije – to je Pena dní.
Originálnym prírastkom do repertoáru Divadla Štúdio tanca je činoherno-tanečná inscenácia voľne inšpirovaná slávnou literárnou predlohou Borisa Viana. Dielo Pena dní je jedným slovom o láske. Plné typickej hravosti, vtipu, ľahkej irónie, metafor, s nádychom dadaizmu a surrealizmu. Atmosféra príbehu je zo začiatku hravá a optimistická, postupne však začína temnieť a na vás možno začne padať tieseň, tak ako aj na hlavné postavy príbehu….
Divadlo Štúdio tanca spoluprácou s významným slovenským činoherným režisérom Jakubom Nvotom nadväzuje na úspešné projekty z minulých rokov (Lietajúca Frída/Ondrej Spišák, Čierny kocúr/Michal Náhlík), kde sa spojil tvorivý potenciál verbálneho a neverbálneho divadla. V inscenácii sa môžete tešiť na originálne hudobné a scénografické prvky a v neposlednom rade na zaujímavé interpretačné výkony umelcov.
“Keď sa človek zamiluje, keď túži po kráse, keď skutočne cíti, že každým okamihom žije – to je pena dní. Prchavé·okamihy, pre ktoré navždy a radi umierame na krásu. Všetko ostatné je pusté. Dlhotrvajúca, nekončiaca beznádej a márnosť doby nás dusí. Žijeme oboje naraz, akoby súčasne nebo a peklo. Rozdiel je láska.
Intenzita milostného prežitku sa stupňuje s existenčnou bezútešnosťou. Láska nás volá do svojho sveta – do peny dní. Ak je jej príliš v reálnom svete sme odrazu slabší odolávať každodennému zlu. Sme múry, čo zhoria. Ale prekrásne…„Jakub Nvota
Jakub Nvota (1977) spolu s Kamilom Žiškom kedysi založil Študentské, neskôr Túlavé divadlo. Odvtedy v ňom píše, režíruje a hrá. Sedí mu najmä kabaret a pouličné divadlo. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval divadelnú réžiu. Posledné roky sa tým aj živil. Spolupracoval s viacerými divadlami na Slovensku i v Čechách. Z tých rokov má najradšej projekty: Jááánošííík po 30. rokoch (RND), Belzebubova sonáta (BDnR), Iluzionisti (Štúdio L+S), Hugo Karas (DJGT Zvolen), Revízor – revízia 07 (Mestské divadlo Žilina), Othello Škrtič Benátsky (Bábkové divadlo Žilina), Dekameron (Mestské divadlo Zlín) a dlhoročnú spoluprácu s brnenským spolkom Frída. V Čechách urobil texty na šansonové CD Emy Márovej „Obchodnice s noční můrou“. Rád píše (pesničkové texty a scenáre). Je spoluautorom kabaretných inscenácií. V máji 2007 mu spolu s Kamilom Žiškom vyšla kniha Piano revue s textom hry venovanej Jiřímu Voskovcovi a Jánovi Werichovi.
Andrej Kalinka (1978) hrával v rockových, jazzových kapelách, potom súkromne študoval bicie, klavír, teóriu, neskôr na Konzervatóriu dirigovanie a kompozíciu a potom súkromne na Slovensku a v Čechách kompozíciu.Spolupracoval s DJGT Zvolen /Rozum-Jakub Nvota, Čertice-Michal Spišák/ ; s Prešporským divadlom /Pokušenie/ s Ivanom Blahútom; so Slovenským vojvodinským divadlom /Nebojsa/ taktiež s Ivanom Blahútom; s Bábkovým divadlom Žilina /Rozprávky pre neposlušné deti/ s Pavlínou Musilovou; s Mestským divadlom Žilina /Snehová kráľovná/ s tou istou režisérkou; so Spišským divadlom /O zázračnej krhličke-Miro Kasprzyk / a s inými…Je vyhľadávaným autorom scénickej hudby.
"Vzniklo nevšedné, poeticko-krehké, tanečno-činoherné tragikomické predstavenie využívajúce prvky grotesky. V ôsmich vybraných kapitolách dominuje láska dvoch mileneckých párov Colina s Chloe a Chicka s Alice. V momente, keď by bola poetickosť jazyka priveľkou hereckou komplikáciou (činoherectvo tanečníkov je pritom minimalizované), rovnocenne vstupujú do deja tanečné, pohybové a silne emotívne sólové aj kolektívne etudy.
Skvele nielen nahrádzajú text, ale dotvárajú každú kapitolu do podoby samostatnej epizódy…" (Z recenzie Márie Glockovej, denník SME,)