Lososy

LOSOSY a všetci tí, ktorí tiahnu proti prúdu. Magická cesta po hlbinách a plytčinách nášho života.

premiéra 16. október 2012

koncept, réžia, choreografia:  Zuzana Hájková
hudba:  Adrian Demoč
úprava hudby:  Matej Háasz
výprava:  Marek Gašpar Šafárik
dramaturgická spolupráca:  Uršuľa Ferenčuková
videoprojekcia: Maroš Rovňák
svetelný dizajn: Ján Čief
realizácia kostýmov: Larisa Gombárová
tanec: umelecký súbor Divadla Štúdio tanca 

fotograf: Jakub Čajko

Lososy tiahnu proti prúdu tisícky kilometrov. Tiahnu z oceánov späť do rodnej rieky. K tejto ceste ich vyzýva neomylný pud, túžba uložená a ukrytá hlboko v ich vnútri.  Počas tejto neuveriteľnej cesty prekonávajú prekážky najrôznejšieho druhu a mnohé prírodné a civilizačné  bariéry.

Vo vzácnych okamihoch života sme s nimi …šupiny na našom tele sa zalesknú a čosi vo vnútri nás presvedčí vrhnúť sa a tiahnuť.

Režisérka a choreografka Zuzana Hájková pri brehu rieky v meste, v ktorom žije, na okamih prižmúrila oči a v ligotajúcej sa hladine zahliadla odblesk lososov. Hýrili oranžovočervenými farbami a boli ich stovky. Ponorila sa za nimi a keď sa vynorila, niesla príbeh, ktorý jej zdelili.

Život plynie a sú okamihy, kedy pocítime výzvu tiahnuť proti prúdu. Výzvu nájsť odvahu, iný názor, neochvejnosť. Ísť proti prúdu aj sami v sebe, zisťujúc, že najdlhšia cesta je cesta do svojho vnútra. Tak ako sa lososy vracajú na miesto zrodenia,  aby zabezpečili pokračovanie svojho rodu, tak môžeme aj my tiahnuť prúdom času späť do svojho najhlbšieho vnútra, k svojej podstate. Do krajiny, z ktorej pochádzame. Je to cesta, na ktorej strácame žiarivé sfarbenie, meníme svoj zovňajšok, vystavujeme sa riziku zranenia, boríme sa s návalmi strachu, ktoré pribúdajú spolu s narastajúcimi prekážkami. A predsa je to cesta, o ktorej intuitívne vieme, že je nevyhnutná. Cesta lososov a lososích ľudí.