Double evening

premiéra 27. a 28. február 2004

 

Dvojvečer choreografiek

 

SECTIO

 

choreografia: Zuzana Kozánková

hudba: Jozef Vlk

scéna, kostýmy: Eva Rácová

 

O ustrihnutých krídlach, o zviazaných rukách, o nadiktovaných pravidlách, o zaprášenej láske k sebe i k druhým a o hľadaní cesty žiť svoj život naplno.

Prečo niektoré vzťahy dokážu fungovať a iné nie? Nepoznám jednoznačnú odpoveď, zrejme ani neexistuje. Viem iba, že strach, závislosť a egoizmus nám bránia posúvať svoje hranice, bránia našej schopnosti oddať sa láske. Je veľmi ťažké ponoriť sa do lásky bez strachu z utonutia. Je ťažké objaviť lásku i k sebe samému.

Kde sa v nás berie ten strach, kde má korene naša závislosť a prečo je naše ego rozvinuté natoľko, že je schopné ublížiť tým, ktorí nás milujú a sú nám najbližší? Zdá sa mi, že to všetko začína kdesi dávno predtým než sme sa narodili. A my nevedome, neoslobodení od tohto kolobehu strastí, pokračujeme ďalej tou istou cestou, ktorá bolí, pretože je tŕnistá.

Neuvedomujeme si, že my sme tí, ktorí máme právo to zmeniť, že my sme tí, ktorí tú cestu môžu „odtrńiť“, i keď nás to bude stáť veľa síl.

 

 

MIRÁKULOS

 

choreografia: Katarína Mojžišová

hudba: Sam Alty (VB/NZ)

scéna, kostýmy: Eva Rácová

 

„Osud sa nudí. Chce sa zabaviť, a preto posiela Chlapca na Cestu. Zároveň mu do cesty posiela Pokušenie. Chlapec Pokušeniu podľahne, schádza z cesty a vtedy sa objavuje Sudca. Vyzýva Chlapca ku Hre, Chlapec hru prehráva a stráca cestu. Víťazstvo však Sudcu a Pokušenie ničí. Chlapec znovu získava cestu. Privádza ho k Osudu.“

V inscenácii sa predstavujú štyri archetypálne postavy, Chlapec, Osud, Pokušenie a Sudca. Prechádzajú príbehom, ktorého zákonitosti sú dané potrebou postáv uskutočniť svoje predurčené úlohy. Predurčenosť, potreba naplnenia poslania, boj a víťazstvo dáva príbehu magický rozprávkový rozmer…

 

Projekt podporil British Council