Androgén / Jadro

Tvorivou reflexiou na uplynulé obdobie je uvedenie mimoriadnej premiéry - dvojvečera autorských inscenácií.
ANDROGÉN je výzva pre mužov, stať sa vo svojom živote pravdivými a silnými srdcom a duchom; o mužoch, ktorí dokážu vytvoriť bezpečný priestor pre ženu vo svojom náručí.
JADRO človeka je záhada – ukrýva jeho skutočnú podstatu. Kedy sa odvažujeme skúmať naše jadro – našu podstatu a hľadať vlastný náhľad na vec a kedy je nám pohodlnejšie prijať názor niekoho druhého?

premiéra: 4.decembra 2015

ANDROGÉN a JADRO

ANDROGÉN: choreografia / Tibor Trulik
JADRO: choreografia / Zuzana Ďuricová Hájková

ANDROGÉN

choreografia / Tibor Trulik
hudba / Matej Štesko
svetelný dizajn a svetlá / Ján Čief
tanec / Tibor Trulik, Jakub Jeňo

„Androgén je slovo odvodené zo starogréčtiny, označujúce mužský hormón, ktorý robí muža mužom.
Androgén je o mužoch, ktorí dokážu vytvoriť bezpečný priestor pre ženu vo svojom náručí; dokáže to však len rozhodný muž vedomý si svojho poslania.“
(slovami choreografa)

Mužský duet otvára témy súčasného muža a jeho postavenia v dnešnej dobe. Predstavenie vzdáva hold živému, niekedy až živelnému a bojovnému svetu mužov a jeho ukotvení vo vnútornej  meditatívnej polohe. K tomu umne využíva  silné hudobné a scénografické fragmenty. Androgén jednoducho diváka hypnotizuje sugestívnym vyjadrením mužskej energie v rôznych podobách a formách.

Tibor Trulik
V Divadle Štúdio tanca pôsobí ako profesionálny tanečník, pedagóg, choreograf a vedie tanečné kurzy súčasného tanca pre dospelých. Svoje choreografické zručnosti pretavil v spolupráci s deťmi  do tanečného projektu UZLY (2006), do tanečných rozprávok O SESTRE DRAKOM UNESENEJ (2008) a STROMY (2011).  V choreografickej práci spolupracoval aj s kapelou Longital a so ZUŠ v Bytči na projekte SPOJENIA. V rámci festivalu Štyri dni tanca pre Vás (2012) a Artterapia uviedol svoje tanečné sólo ODPORNÝ DOMOV. V roku 2009 získal ocenenie TAOS (Tanečná osobnosť sezóny) a v roku 2013 divadlo uviedlo jeho prvé celovečerné choreografické dielo BABYLONSKA VEŽA, za ktoré získal aj prémiu Literárneho fondu SR.

Druhá celovečerná choreografia Tibora Trulika je tentokrát zameraná na dvojicu, je istejšia i sústredenejšia. Živelná energia charakteristická z jeho prvotiny, ktorá skôr vytvárala atmosféru, ako budovala motívy, sa zmenila na premýšľavosť, dravosť sa pretavila do hľadania pôvodu mužského myslenia, sily a osobnosti. Tibor Trulik spolu s Jakubom Jeňom tvoria zohraté duo, ktoré vie pracovať na podobnej pohybovej dĺžke….Tanečníci pôsobia veľmi ohybne, púšťajú sa do riskantných stretov v letových fázach hodenia palíc postavených v pozadí. Palice na záver zhodia. A prichádza znova k vytúženému mieru. Je to férový boj dvoch mužov, ktorí už prešli fázou predvádzania sa a drobných frajerstiev (aké poznáme z výprav slovenských brancov do lesov). Ide o súboj dvoch vyrovnaných mužov, ktorí si aj napriek rôznym názorom dokážu zachovať priateľstvo.
Marek Godovič: Tanečné pravdy o nás a tých druhých,  www.monitoringdivadiel.sk  17.4.2016  

Choreograf šikovne zhmotňuje abstraktný námet. Je tam neha, je tam bezprostredné ohrozenie (palice víria vzduchom), ale najmä autentické nasadenie v zaujímavom tanečnom výkone oboch interpretov. Silu mu dodáva vydarená kompozícia Mateja Šteska, jej hudobné akcenty choreograf podtrháva aj pohybom. Viac než hru archetypov cítime nástojčivú vnútornú výpoveď. Z tanečníkov sa na konci leje a čokoľvek to naozaj je, čo ich poháňa, dostali to von – a nás dnu.
Katarína Zagorski: Dekadentná Bystrica a bozk od vedľajšieho stola,  Denník N 27.12. 2015

Inscenácia vznikla vďaka zbierke SND a Nadácie otvorenej spoločnosti, verejnej zbierke ĽudiaĽuďom.sk a podpore  Bratislavského samosprávneho kraja

JADRO

choreografia / Zuzana Ďuricová Hájková
hudba / Matej Haasz
svetelný dizajn a svetlá / Ján Čief
výprava / Marek Gašpar Šafárik
tanec, premiérové obsadenie/ Lenka Mičincová, Maria Hernando Blasco, Julia Kannewischer

tanec, súčasné obsadenie/ Lenka Mičincová, Julia Kannewischer, Lucia Bielik a.h.

Ženské trio sa trefne vyjadruje k súčasným pálčivým spoločenským otázkam. Jadro vzniklo ako umelecká reakcia na potláčanie slobody a absurdné politické zásahy do činnosti Divadla Štúdio tanca, ale aj do verejného života v banskobystrickom kraji. Predstavenie odkrýva pohľad na to, ako sa dá poňať sila a moc v rukách človeka a aké dôsledky môže mať na osudy obyčajných ľudí.

„Jadro je príbehom človeka, ktorého istoty sú otrasené. Moment zlomu nastáva nečakane a prináša okamžitú zmenu situácie: to čo doteraz platilo, už nie je. Stráca sa bezpečie žitia a bezpečie doterajšej komunity.“
(slovami choreografky)

Zuzana Ďuricová Hájková
pôsobí ako choreografka, pedagogička a riaditeľka Divadla Štúdio tanca. Je absolventkou VŠMU v Bratislave v odbore choreografia a rovnako aj umeleckej stáže  v  Györskom balete v Maďarsku. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave, umelecky viedla súbor moderného tanca Auriga a Skupinu súčasného tanca. Ako choreografka spolupracovala s mnohými divadlami na Slovensku, ale aj v zahraničí (napr. DAB Nitra, DJZ Prešov, BDnR Banská Bystrica, Klicperovo divadlo  H.Králové, Východočeské divadlo Pardubice, Národní divadlo Praha). Pôsobila ako umelecká šéfka baletu Štátnej opery, ako zakladateľka  a pedagogička tanečného odboru Konzervatória J.L. Bellu v Banskej Bystrici. Od roku 1998 je riaditeľkou Divadla Štúdio tanca, profesionálneho tanečného divadla. Je držiteľkou 1. prémie v Celoštátnej československej choreografickej súťaži za projekt Stop, získala ocenenie za najlepšiu réžiu a choreografiu predstavenia Nové stromy vo mne a v roku 2009 hlavnú cenu festivalu DIV za predstavenie Blízkosť vzdialených. Za 18 rokov existencie divadla vytvorila dve desiatky autorských projektov, napr. Sattó-Tanec vetra,  Tichá púšť, Tak dávno som Ti nenapísala, Lososy, Jadro a na Slovensku sa stala výraznou osobnosťou rozvíjajúcou povedomie v oblasti súčasného tanca.

Zuzana Ďuricová Hájková sa nakoniec rozhodla pretaviť časť svojej osobnej skúsenosti aj do inscenácie. Jadro je po rokoch (naposledy sa prezentovala tanečnou esejou o zmysle ľudskej existencie Lososy v roku 2012) jej nová choreografia. Na prvý pohľad cítiť posun od estetizácie vzťahov, pohybov k vecnému, konkrétnemu štýlu. Na letnom festivale Kiosk zaznievali hlasy, že v slovenskom súčasnom tanci sa takmer nevyskytujú politické či sociálne témy, väčší dôraz a záujem tvorcov badať na skúmaní osobných pocitov či medziľudských vzťahov a partnerských kríz. V Jadre sa objavuje politických a spoločenských problémov hneď niekoľko: neschopnosť osobnej empatie, neporozumenie, frustrovanosť, dotyk s národnými dejinami. Zuzanu Ďuricovú Hájkovú zaujíma spôsob uvažovania ľudí, prečo namiesto racionálnych argumentov sú schopní sa znížiť k ohováraniu, agresivite založenej na nepravdách.
Marek Godovič: Tanečné pravdy o nás a tých druhých,  www.monitoringdivadiel.sk  17.4.2016  

Nie je tajomstvom, že inšpiráciou choreografie, ktorú v krátkom čase „vyflusla“, sú práve v úvode článku spomínané okolnosti. Nezasiahli len fungovanie divadla, ale aj jadro ľudí v ňom, a že ide o ranu do živého, dokazuje výkon troch tanečníčok. Dostávajú sa do takých hraničných polôh, že sa nielen my ako diváci, ale aj ony samy možno pýtajú, kde sa to v nich berie. Meno divadla bolo pošpinené, ale ono sa nadýchlo a tu je jeho odpoveď. Plus pozdrav všetkým, čo mali pocit, že slovenský tanec politiku nereflektuje.
Katarína Zagorski: Dekadentná Bystrica a bozk od vedľajšieho stola, Denníu N 27.12. 2015

Inscenácia vznikla vďaka zbierke SND a  Nadácie otvorenej spoločnosti bystrickým divadlám,  verejnej zbierke ĽudiaĽuďom.sk a podpore  Bratislavského samosprávneho kraja

Pozrite si, ako reportéri RTVS zachytili atmosféru premiéry a bezprostredné reakcie divákov po nej v archíve RTVS (v častiach relácie 38:30).