Divadlo Štúdio tanca > Sezóna 2017/2018 > Repertoár
prihláste sa na odber newslettra:


Niečo medzi nami

Je o intimite a odhalení,
Je o čase a vzťahoch,
Je o ľuďoch a priestore medzi nimi,
Je o zmenách a o tom, ako oni samotné sa menia.
premiéra 10. a 11. december 1999
 
vedenie projektu: Julyen Hamilton
svetlá: Svante Grogarn, Ján Čief

výtvarná spolupráca: Peter Janáčik
hudba: koláž Julyen Hamilton
tanec: Julyen Hamilton, Carme Renalias /premiéra 10. a 11. december 1999/ Renáta Bubniaková, Zuzana Hájková, Lucia Kašiarová, Tomáš Nepšinský, Daniel Raček, Jaroslav Viňarský, Stanislava Vlčeková
 
 
Niečo medzi nami je tanečný projekt pripravený pod vedením anglického tanečníka a performera Julyena Hamiltona. Myšlienka spoločného projektu s Divadlom Štúdio tanca vznikla na pôde 3. ročníka medzinárodného festivalu súčasného tanca - Tanec dnes 1998, kde účinkovala skupina Julyena Hamiltona s predstavením Libro. Počas vzájomných rozhovorov Zuzana Hájková a Julyen Hamilton počúvli silnú vnútornú intuíciu, ktorá signalizovala blízkosť názorov na tvorivú prácu tanečníka.
Štúdio tanca úspešne uvádza už tri série tohoto predstavenia. Projekt je zaujímavý tým, že je postavený na dialógu medzi tanečníkmi a divákmi a dialógu medzi tanečníkmi navzájom. Po celý čas trvania predstavenia ide vlastne o pohybovú improvizáciu.
Tanečníci reagujú na rôzne podnety, na ktoré potom tancujú. Podnet na tancovanie im dáva ich vlastné telo, iný tanečník, divák ako taký, nálada v publiku, hra svetla na scéne, hudba.
Práve tanečnou improvizáciou, ktorá je bežná v zahraničných projektoch, je toto predstavenie výnimočné a nadčasové pre slovenskú tanečnú scénu.
Štúdio tanca v projekte Niečo medzi nami uviedlo už niekoľko zaujímavých hostí.Z tanečníkov to boli napríklad osobnosti ako Marta Poláková alebo Milan Kozánek a Zuzana Kozánková. S týmto predstavením sa Štúdio tanca predstavilo okrem Banskej Bystrice aj v mestách Zvolen, Piešťany, Banská Štiavnica, Bratislava.
 
KRITIKY:
“… Výsledný tvar je nesmierne zaujímavou spleťou donášok a doplňovačiek oboch tancujúcich komunít (Hamilton okrem vlastného tanečného vkladu využil pri premiére aj svoju tancujúcu manželku). Na scéne okrem svetiel nie je vôbec nič. Impulzy k tancu prichádzajú postupne. Či už ide o “mcferrinovskú” hudbu, zosilňujúce, alebo zoslabujúce sa svetlá, vzájomné dotyky tanečníkov, ktoré vzápätí oddeľujú či naopak impulzívne hľadajú k sebe cestu. Na scéne je súčasne prítomný tanec afrického kmeňa, západoeurópska – tanečná postmodern ai slovanský folklór (sic!). “Oddych” prichádza v strednej časti, ktorá je zložená zo svetelných okien a postáv, vzdialene pripomínajúcich obrázky z Resnoisových filmov.
Niečo medzi nami je opäť jedným z vydarených predstavení Štúdia tanca. Jeho impulzy pre diváka prichádzajú postupne, o to intenzívnejšie ho však vťahujú do osídiel tanečného “deja”. …

Jozef Poliak, SME, 18. 12. 1999
 
“ … Divadlo Štúdio Tanca sa týmto projektom prepracovalo na celkom novú líniu svojej tvorby a hoci slovenský divák nie je celkom na podobné experimenty pripravený, stojí za to ho vidieť. 
A Julyen ? Povedal nám, že sme lepší, pretože dávame do tanca svoje srdce a jeho sme vpustili priamo do stredu… ”

Martina Pavlíková, NOVÝ ČAS, 28. 12. 1999


Fotogaléria